O cene umenia

Rozmýšľal som, čo spôsobuje predaj a rast ceny autora. Napadlo mi pár výstižných viet, respektíve postup rastu cien umeleckých diel úspešného autora: Umelec musí najskôr vyprodukovať väčší počet diel, samozrejme kreatívnych – ktoré vzbudzujú nové pocity, kde povedzme z 20 diel sú 4 naozaj dobré, zaujímavé a vedia upútať pozornosť ( samozrejme, že tým 20-tim muselo predchádzať množstvo nevystavovaných, prípravných diel), ak diela majú na výstavách úspech a začnú sa predávať, je to ten správny štart, určité okruhy ľudí sa začnú o umelca zaujímať, prípadne začnú pravidelne kupovať jeho diela a začnú si robiť zbierku jeho diel, toto je zrejme najdôležitejší bod v prvej fáze rozvoja. Tým, že vzbudí záujem niekoľkých zberateľov, si robí istú publicitu a taktiež má stálejší prijem, keďže s určitou pravidelnosťou sa jeho obrazy predávajú. Ďalšia fáza v tomto vývoji je, kam sa samozrejme dostane omnoho menší počet autorov, že sa postupne o danom umelcovi začne dozvedať širšia verejnosť, verejnosť ktorá sa zaujíma o umenie, minimálne tým, že sem tam zájde na nejakú výstavu, prečíta si v novinách rubriku o umení (toto je rozšírené hlavne v Anglicku, kde sa umeniu v novinách venuje omnoho viac priestoru ako u nás doma) , prípadne si pozrie alebo vypočuje reportáž o kultúrnom dianí.  Toto povedomie tiež zvyšuje záujem o umelca, jeho diela a následne aj predaj jeho diel, v tomto momente sa začnú predávať aj obrazy ktoré nemajú tú najvyššiu kvalitu, ale kvôli vysokému záujmu a popularite(popularita nahrádza kvalitu) sú ochotní kúpiť aj menej zaujímavé,, kreatívne,  prípadne rozmerovo menšie dielo za určitú cenu. Samozrejme, že diela vysokej kvality,  prelomové, kreatívne hodnotné, na cene mimoriadne rastú a stávajú sa veľmi žiadanými, drahými a zároveň nedostupnými pre mnohých keďže ak by aj autor chcel produkovať väčší počet napríklad olejov na plátne je predsa len obmedzení časom za ktorý sa dá vyprodukovať a tiež „vymyslieť“ len určitý počet kvalitných a kreatívnych diel. Tento problém sa snaží riešiť v ďalšej fáze kde začne produkovať limitované edície jeho známych diel, rôzne sieťotlače atď.  Veľmi kreatívne to vymyslel napríklad Damien Hirst – najdrahší žijúci umelec, s jeho “Spin paintngs“ ,kde sa v popise diela síce uvádza akryl na papieri, ale Vyroba " Spin Painting"fakt je že Hirst sa týchto obrazov v živote ani len nedotkol, keďže mal, a ešte stále aj má, tým asistentov ktorý hádžu farbu na točiaci sa papier a tá následne rozteká a tvorí zaujímavé obrazy (zopár som ich v Londýne dražil:), týmto spôsobom je schopný masovo produkovať množstvo obrazov a tým aspoň čiastočne uspokojiť vysoký dopyt po nich.

 

Je to tiež štádium kedy začnú na hodnote naberať rôzne kresby na paiery, skice, prípadne čokoľvek čo umelec podpísal, tu by som uviedol príklad plechoviek Andyho Warhola ktoré niekedy pridal ku svôjmu podpisu pri podpisovaní jeho kníh ( Takýto podpis s veľmi jednoduchou skycou “Campbell‘s soup“ sa draží priemerne okolo 3500-4000 libier). V tomto štádiu už je v podstate jedno čo umelec vytvorý vždy je to možné predať keďže ak kvalita nie je postačujúca nahradí sa popularitou.

Pridaj komentár

*

133 Spam Comments Blocked so far by Spam Free Wordpress

Vaša správa
Polia vyznačené * sú povinné